Šedá stena, ktorú lemuje zlatý rám
V ňom je obraz života a túžby čo v sebe nosievam
Závoj noci zahalil nebo, ako večné ticho chrám
V rukách horí sviečka, steká vosk a rozmýšľam
Rozmýšľam, po čom človek túži. Moc? Sláva? Aby nezostal sám???
Veľa otázok a myšlienky sa mihajú nocou, letia ako kŕdeľ vrán
Pohľad náhle mi skĺzne smerom dole, kde dlane svoje otváram
Na svoje ruky sa dívam, žiaľ okrem rán nič iné nenachádzam
Náhle obraz čiernou farbou svoju pestrosť zalieva
Kde sa podela ta krása toho života, čo sa v srdci nosieva
Človek pochopí prudkosť činov, keď raz zostane sám
Blúdivým dušiam noci, váhu príbehu preto rozprávam
Komentáre
Hm,
nooo
...vymeň obraz v ráme...to sa dá
he